Pico El Teide

El Teide 28.1.2016

Nooo, TOP zažitok pre domasedov obecnych ako som ja. Trocha faktov a potom dojmy. Pico el Teide je najvyššia hora v celom Španielsku aj všetkých ostrovov v Atlantickom oceáne, tak som vychytala celkom raritný zážitok. Je to symbol Tenerife, najväčšieho z Kanárskych ostrovov. Nad hladinou vyčnieva celych 3717 m.n.m, je to tretia najvyššia sopka na svete, meria zhruba 7000 metrov od svojho úpätia na dne oceánu. Skladá sa z dvoch kráterov, ako uvidíte v albume na fotkách, širší je nižší, vraj je starší a o niekoľko miliónov rokov vznikol menší kráter, ale vyšší, ten, kde sme boli tesne pod vrcholom. Nie je úplne vyhasnutá, iba spí, je to stratovulkán. Stáva sa, že je v zime zasnežená, tento rok nasnežilo 2 týždne po našom odchode, čo som rada, lebo by sme videli zasnežený kopec a polia, ale nevideli by sme farby a lávové polia v plnej paráde, flóra sa menila podľa výšky ako sme stúpali, aj vzduch redol, teplota klesala, z 0 nadmorskej výšky a teploty 23 stupňov ráno o 9,00 na pobreží 28. Januára z toho bolo o 2 hodiny 3500 nadmorská výška a 0 , slovom nula stupňov, ale dalo sa to v pohode zdržať, stačili dlhé nohavice a mikina alebo vetrovka. Cesta lanovkou Teleferico el Teide bola celkom zábava, občas ako vo výťahu kolmo hore, na fotkách cestou hore aj dole vidno, v akom uhle sa týči vnútorný kráter, čím vyššie sme stúpali, otváral sa pohľad na Atlantik, na okolité ostrovy, pekne sme videli La Gomeru aj Gran Canariu na opačnej strane. Nakukli sme na severné pobrežie. Na lávových poliach bolo vidno silu prírody, ja s mojou fantáziou som si premietla film v hlave ako to tam vrelo, smrdelo od síry, prelievalo sa a krútilo, všetka tá horúca láva, krásne to je vidno na povrchu, nie je to ani zasypané, ani upravené, sila prírody v čistej podobe. Na druhú stranu sa ukázala sila prírody ako si dokáže nájsť miesto pre život aj v lávovom piesku, medzi obrovskými lávovými kameňmi, rastie tam kopec endemitných rastlín, náš skvelý maďarský šofér a sprievodca v jednom Szabolc nám pri každom takom zázraku zastal, povedal históriu alebo niečo zaujímavé, neváhal zastať v strede cesty, aj zastaviť premávku.

Trás na turistiku tam bolo mnoho, dá sa na sopku vyjsť aj pešo, ale nie v mojom a tomto živote, ja len lanovkou. Ten vrchol do krátera dám pri najbližšej príležitosti, ale hore šlapať celý deň to je nad moje sily, hoci viem o takých , čo by si to užili. Dá sa tam aj prenocovat a sledovať nočnú oblohu, to je vraj famózne, ja by som dala prednost / lebo v rámci mojich schopností a kondičky/ prehliadke jedného z najvačších observatórií na svete, ktoré tam sídli. Celé pohorie sa volá Las Canadas a observatorium sídli na jednom hrebeni, vidno aj z Teide.

Ak niekto pojdete na Tenerife, proste toto je jedna z vecí, ktoré musíte vidieť na vlastné oči, to sa nedá riadne opísať slovami, mala som pocit, že mám krk ako sova , čo sa točí 360stupňov, aspoň som teda chcela mať taký , a ešte keby sa to dalo lepšie zachytiť na obraz, to by bolo dačo.

Som si myslela ze tých milión serpentin hore na sopku a dole z nej bol zahul, ale ten nás čakal až večer na koniec výpravy, cestou z Mascy. Kto to nepozná, zákruty také ostré, že dlhšie auto musí zachvať a na dva krát vytočiť zákrutu, to celé sme mali cestou dole po svetle, a cestou naspať tými horšími zákrutami po tme, ale to som odbočila od témy, vrátim sa k tomu v oddelení Masca